eduveo Days 2024

Kritériám na vyhodnotenie ponúk so subjektívnym prvkom možno dať viaceré prívlastky. Je to zlatý grál hodnotenia ponúk? Bájny a neexistujúci jednorožec či Colombova žena? Možno ani jeden z uvedených prívlastkov nie je správny a možno sú správne všetky. Na príklade aplikačnej praxe Hlavného mesta Bratislava Vám ukážeme, že ide o jedno z možných nastavení hodnotenia ponúk v súťaži. Predstavíme si právnu úpravu, možnosti aplikácie ale aj relevantnú rozhodovaciu prax. Skúsime si spolu zodpovedať otázku – kedy a či je vôbec vhodné použiť kritériá na vyhodnotenie ponúk so subjektívnym prvkom.

Pozrieme sa spolu na viacero zmien, ktoré prináša novela 24 a ktoré najviac zasiahli do obstarávacej praxe. V praxi totiž nemusíme robiť krajne nerozumné veci len preto, lebo ich dovoľuje robiť zákon. Nie všetko, čo je legálne, je aj rozumné a naopak, nie všetko, čo je rozumné, je aj legálne. Je rozumné obstarávať oslovením troch firiem len preto, lebo to dovoľuje zákon? Kedy je rozumnejšie osloviť viacerých? A kedy zákazku dokonca vopred zverejniť? Čo na to hovorí ekonomická veda? A čo dáta?

Prednáška je určená pre tých, ktorí sa snažia robiť svoju prácu lepšie aj vtedy, ak to od nich nevyžaduje právo. Našou ambíciou je poskytnúť účastníkom teoretický, ale aj dátový základ a poradiť azda aj v tom, ako si majú nastaviť svoje interné pravidlá súťaženia.

Rozhodnutí, z ktorých sa dá čerpať je dnes už pomerne veľa. O niečo horšie sa v nich vyhľadáva, a ešte horšie hľadá odpoveď na to, čo v tej ktorej situácii potrebujeme. Ak nemáte čas na štúdium všetkých rozhodnutí, aby ste našli "to pravé", my sme pre Vás pripravili výber tých, ktoré sa Vám môžu hodiť. Zabudnite však na štandardné podanie - hravou formou sa pozrieme na celý proces, argumentácie všetkých zúčastnených strán a vy sami uvidíte, či sa "trafíte" do rozhodnutia kontrolných/justičných orgánov. Vďaka novej forme vzdelávania na tieto rozhodnutia tak skoro nezabudnete.

Zapojiť sa do súťaže, či nie? Koľko času, energie a financií ma bude stáť príprava ponuky? Čo všetko potrebujem splniť a predložiť v súťaži? Mám vôbec šancu na úspech?

Aj takéto otázky si často firmy položia pri úvahe, do ktorej súťaže sa zapojiť. Dôvodom sú limity a vzácnosť ich kapacít. 

Zároveň platí, že zvýšenie počtu uchádzačov v súťaži zvyšuje pravdepodobnosť získania najlepšej ponuky. Čím viac ponúk môžem medzi sebou porovnať, tým zvyšujem svoju šancu na výber pre mňa najoptimálnejšej ponuky. Ak v rámci nákupu notebookov vyberám na základe stanovených kritérií len medzi dvoma produktmi (lebo viac ponúk som nedostal), mám menšiu šancu, že vyberiem pre mňa ten najlepší, ako keby som si vyberal spomedzi desiatich produktov.

Ako docieliť, aby sa do súťaže zapojilo čo najviac súťažiacich a aby sa firmy rozhodli zapojiť aj do "mojej" súťaže?

Jedným z krokov k tomuto cieľu je nevytvárať prekážky a bariéry pre súťažiach, ktoré pôsobia odradzujúco, hoci sú často vytvárané neúmyselne alebo z nepozornosti.  

Nastavenie verejného obstarávania, formulácia a množstvo zverejnenej dokumentácie, podmienky a požiadavky pre zapojenie sa do súťaže sú významné faktory determinujúce záujem firiem o účasť v súťaži. Zložito a rozsiahlo formulované súťažné podklady zaberú veľa času na ich štúdium. Zábezpeka ponuky stojí uchádzačov nemalé finančné náklady pritom jej efektivita je často nízka. Požiadavka na disponovanie mnohými odborníkmi, predkladanie množstva dokladov a certifikátov sú ďalšími bariérami, ktoré sú spôsobilé odradiť firmy od účasti v súťaži, pretože ich zabezpečenie je časovo a finančne často náročné.

Ďalším z krokov je využitie vedecky osvedčených nástrojov a stratégií, za ktoré boli ich autori odmenení nobelovými cenami a sú uplatniteľné aj v procesoch verejného nákupu. Ich využitie zvyšuje predpoklad "širokej" súťaže hoci to verejného obstarávateľa takmer nič nestojí. Teória "postrčenia" alebo "kotvenia" sú len niektoré z množstva teórií, ktoré sú predmetom skúmania behaviorálnej ekonómie a ktoré si predstavíme na konkrétnych príkladoch.  

Cieľom prednášky je na konkrétnych príkladoch ukázať aké bariéry (neúmyselne) vytvárajú verejní obstarávatelia pre uchádzačov v súvislosti s ich účasťou v súťaži (čo môže pre nich pôsobiť odradzujúco) a ako sa im jednoducho vyhnúť. Zároveň si predstavíme niektoré nástroje a stratégie, ktoré naopak vytvárajú predpoklad pre lepšie rozhodovanie uchádzačov a ich vyššiu účasť v súťažiach. 

Keďže verejné inštitúcie nakladajú s verejnými zdrojmi, sú pri nákupe komodít viazané zákonnými pravidlami, ktoré sú odstupňované podľa finančného objemu nákupu.

Novela zákona o verejnom obstarávaní účinná od 1.8. umožňuje verejným inštitúciam pri nákupoch do určitej sumy nezverejňovať zámer o nákupe, čo v praxi znamená, že firma sa vopred o nákupnom zámere nedozvie a tým pádom nemôže ani predložiť ponuku. Do určitých limitov dokonca nie je možné podať ani námietku.

V rámci tejto témy si tak predstavíme čo ktorý limit so sebou prináša (kedy môžete očakávať zverejnenie zákazky, zaslanie zápisnice z otvárania, zverejnenie informácie o výsledku, atď.) a ako sa môžete brániť, ak sú dotknuté Vaše práva.

S cieľom podporenia hospodárskej súťaže si predstavíme aj kroky, ktoré môžete urobiť v snahe dostať sa do povedomia verejných inštitúcií a dostali sa tak do okruhu oslovovaných záujemcov. 

Čím väčšia zákazka, tým väčšie požiadavky na dodávateľov. Prečo by sa však takýchto zákaziek nemohli zúčastňovať aj malé a stredné podniky spoločnými silami? V rámci tejto témy sa pozrieme na to, čo všetko potrebujete ,ak by ste chceli ísť do zákazky, v ktorej Vám so splnením podmienok účasti pomôžu iné právnické osoby. Vysvetlíme si rozdiely medzi skupinou dodávateľov a využívaním kapacít iných osôb tak, aby ste si vedeli vybrať vhodnejší inštitút. A to všetko prakticky, zreteľne a komplexne.

Naša krajina je na poslednom nieste v EÚ v súťažení v kvalite. Až 96 % súťaží u nás vyhráva tá najlacnejšia firma, a to bez ohľadu na kvalitu tovarov, služieb alebo prác, ktoré ponúka. Je to takto správne? Je správne, že odmietame akékoľvek kvalitnejšie riešenie len z dôvodu, že je čo i len o euro drahšie? Všetky ostatné štáty sú na tom lepšie a v niektorých z nich už prišli nielen na to, že hodnotiť sa má aj kvalita, ale aj na to, že najmä pri službách alebo prácach sa kvalita nedá zmerať akýmsi objektívným vzorcom, ktorý objektívne rozhodne, ktoré plnenie je najkvalitnejšie. Prišli na to, že kvalitu je nevyhnutné často posudzovať aj subjektívne, lebo inak sa to proste nedá. Dobrá správa je, že už aj slovenskí obstarávatelia nabiehajú na rovnakú vlnu. V tejto prednáške si stručne predstavíme základné prístupy k hodnoteniu kvality a Vašu úlohu pri príprave ponúk, a to od najjednoduchších metód až po tie najsofistikovanejšie, vrátane čoraz používanejšej BVA metódy (best value approach).

Zákon o verejnom obstarávaní je komplikovaný - mnoho krát sa v ňom nevyzná ani verejný obstarávateľ. Ako sa v ňom má vyznať dodávateľ? Kto má Vám - dodávateľom zodpovedať Vaše otázky? Na to sme tu my - pripravte si otázky, nejasnosti, či praktické prípady z Vašich zákaziek a opýtajte sa na to čo potrebujete. Otázky nám bude možné posielať vopred - počas podujatia - a pre tých, ktorí by sa radi poradili osobne v súkromí budú naši lektori k dispozícii aj po skončení podujatia.